Kapitola 14. "Sťahovanie"

20. ledna 2013 v 10:43 | AvalonPrincess

Naskytol sa jej pohľad na niečo krásne. Ocitla sa v jaskyni v ktorej bolo niečo ako jazierko no nie obyčajné. Voda v ňom bola ako sklo, čistá a priehľadná a dno bolo tvorené z niečoho ako kryštál takže sa nedalo presne určiť či je vody stovky metrov hlboká alebo sa tam už nachádza dno. V strope bolo pár dier cez ktoré svietilo slnečné svetlo ktoré sa lámalo na dne tvorenom z kryštálov a odrážalo sa a tancovalo všade naokolo. Michael stál neďaleko Sierry s pohľadom upreným na ňu. Nevedela čo má na to povedať. Bola tak očarená... Nemohla nájsť správnych slov ktorými by to opísala. Toto bolo teda oveľa lepšie ako škola.
"Je to tak krásne..." Povedala s očareným hlasom a prišla za Michaelom. Ten ju objal okolo pása a usmial sa na ňu. "Natrafil som na to len náhodou. A myslím že to tu nikto neobjavil okrem mňa," uškrnul sa a na tvári sa mu zjavil trochu samoľúbi úsmev.
Sierra sa mu vymanila z objatia a podišla k vode. Opatrne si do nej namočila špičku nohy a s prekvapením zistila že nie je taká studená ako vyzerala na pohľad. No aj tak chvíľku váhala či ísť do vody alebo nie. Michael k nej podišiel zozadu a chytil ju na ruky. "Čo robíš? Pusť-" začala no nestihla to dopovedať pretože Michael aj s ňou skočil do vody. S otvorenými očami sa ponorila do vody a bola prekvapená pretože ju vôbec neštípali. Pod vodou boli odlesky slnečného svetla na kryštáloch ešte krajšie ako z hora. Potopila sa do vody no dno stále nedočiahla, dokonca ani nedokázala určiť ako ďaleko sa od neho nachádza. Začala teda kopať nohami a vyplávala nad hladinu aby sa nadýchla. Vedľa nej sa vynoril Michael a anjelským, nevinným úsmevom.
"Toto ti len tak neprejde!" varovala ho a ošpliechala ho s vodou.
"Vojna?" spýtal sa a ponoril ju pod vodu.

Keď odtiaľ odchádzali pomaly sa stmievalo. Obaja boli mokrý a začínalo byť zima no boli spokojný. Sierra na seba hodila svoje veci ktoré boli našťastie suché a vyžmýkala si vlasy. Potom nastúpila do Michaelovho auta. Keď nastúpil aj on, vyrazili.
"Ďakujem ti za výlet," ozvala sa s úsmevom.
"Nemáš zač, drahá," odvetil Michael a na tvári sa mu tiež hral jemný úsmev. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce.
"Zajtra máme voľno však?" Spýta sa Sierra. Nie je si istá prečo majú voľno tentoraz no nesťažuje sa. Možno to je kvôli smrti Lydie alebo niečo podobné.
"Hej. Tedy ma požiadal či by som s ním išiel na nejaký koncert... Chcela by si ísť tiež?" Spýtal sa Michael a nádejou v očiach no Sierra pokrútila hlavou. Dnes už prišli rodičia a ona by nemala zajtra nikde odchádzať.
"Nie nie, budete si musieť nejako vystačiť bezo mňa."Povedala a pustila pozrela von oknom. Na sklo okna dopadla prvá kvapka a začalo popŕchať čo jej pripadalo zvláštne keďže celý deň bolo nebo bez jediného mráčika.
Michael zastavil pred jej domom a Sierra si všimla že rodičia sú už doma keďže tam mali autá. Naklonila sa k Michaelovi a na pery mu vtisla jemný bozk. Chcela sa odtiahnuť a bežať domov skôr než vypukne lejak no Michael si ju pritiahol a pobozkal ju krátkym ale hlbokým bozkom. Sierra potom vyskočila z auta a zamávala Michaelovi. Rýchlym krokom kráčala k domu no potom si uvedomila že niekto sedí na schodoch pred domom. Michael naštartoval auto a odišiel a Sierra pomaly kráčala k osobe ktorá sedela pred jej domom. Keď už bola pri nej, uvidela že je to Anne. Sedela tam so sklonenou hlavou a pohľadom upretým na svoje topánky. Keď začula prichádzať Sierru zdvihla hlavu a usmiala sa na ňu. Sierra si všimla že jej úsmev je nejaký nervózny, akoby sa do neho nútila. Sierra bola zvedavá čo môže Anne chcieť takto neskoro.
"Sierra..." začala Anne tichým hlasom. Sierra si sadla na schody vedľa nej a vystrela dlaň aby jej do nej padli nejaké kvapky dažďa.
"Bola si s Michaelom, však?" spýtala sa Ann a prezerala si ju chápavým pohľadom.
Sierra prikývla. "Ja viem že ho nemáš rada, ale ja ho milujem." Povedala jej a rukou si prehrabla ešte vlhké vlasy.
Anne prikývla. "Nieje to tak že by som ho nemala rada. Len sa o teba bojím. Vieš, veľmi mi na tebe záleží. V skutočnosti sme si oveľa bližšie ako len kamarátky..." povedala Ann no potom sa zastavila. Zhlboka sa nadýchla a pokračovala. "Si moja... Si mi ako sestra." Povedala s láskavým pohľadom.
Sierra sa usmiala. "Veď aj ja to tak cítim..." No aj tak jej stále zneli v hlave slová ktoré dnes počula. Niečo o tom že Ann je jej sestra, ale predsa to je nemožné. Pokiaľ vie tak nie je adoptovaná a ani Ann nie je.
Ann sa postavila a usmiala sa na Sierru. "Len to som chcela. Tak teda pôjdem." Povedala a zamierila preč.
"Ahoj!" zakričala za ňou Sierra. Potom vstala aj ona a zamierila do domu. Vošla dnu a pozdravila rodičov a chcela zamieriť do svojej izby no zastavil ju mamin hlas. "Zlatko, poď sem. Potrebujeme sa s tebou porozprávať."
Sierra si vzdychla no zamierila do kuchyne kde za stolom sedel otec a čítal noviny a matka sedela vedľa neho a odpíjala si z kávy. Sierra prišla k stolu a hodila sa na stoličku.
"Vyzeráš nejako pochudnuto. Dúfam že si jedla normálne keď sme tu neboli." Začala mama keď si ju prezrela skúmavým pohľadom.
Sierra si vzdychla. "Je toho len teraz na mňa veľa... Tie vraždy čo sa tu dejú..."
Mama chápavo prikývla a otec odložil noviny. Obaja na ňu pozreli pohľadom akoby sa jej chystali povedať niečo vážne dôležité.
Zvedavo na nich pozrela. "Čo sa deje?"
"Tvoj otec má novú zákazku v New Yorku. Takže sa tam odsťahujeme, aspoň na nejaký čas no ak sa nám tam zapáči tak tam budeme môcť aj ostať nastálo." Vysvetľovalajej matka nadšene.
Sierre chvíľku trvalo kým sa jej slová dostali do mozgu. Potom šokovane otvorila ústa. Nemôže odísť, nie teraz keď sa jej podarilo aspoň trochu zistiť o tom čo sa deje a keď Michael je tu. Nepôjde nikde kde on nebude.
"Môžeš sa už aj začať baliť. Chceme odísť čo najskôr. Už sme si tam zaplatili apartmán," povedal jej otec a znovu do rúk chytil noviny.
Sierra začala zdesene krútiť hlavou. "Nemôžem ísť nikam. Nie teraz... Prosím nechoďme. Alebo choďte bezo mňa. Chcem si tu už dorobiť školu. Možno potom by som tam mohla odísť aj ja za vami." Snažila sa im dať nejaké dôvody prečo by mala zostať.
Otec sa na ňu pozrel ponad noviny. "To nepripadá do úvahy. Bolo by to nebezpečné, keby tu zostaneš úplne sama. Ešte keď sa tu dejú tieto zločiny."
Sierra na neho pozrela s prosebným pohľadom. Nechcela odísť. Nemohla. "Ale veď tu máme všetko možné zabezpečenie proti vlamačom a Anne býva hneď vedľa. A ja sa o seba viem postarať. Veď už koľko krát som bola doma sama aj pol mesiaca. Prosím." Naliehala.
Otec zamyslene prikývol. Naozaj mali v dome nespočet alarmov a podobných vecí ktoré by odhalili vlamača hneď ako by sa špičkou topánky dotkol rohožky. "Tak dobre, premyslím si to a zajtra ti poviem ako som sa rozhodol."
Sierra spokojne prikývla a vybrala sa do svojej izby. Nevedela si predstaviť že by odišla, že by odišla od Michaela a od Ann. Predsa len, popravde, teraz tu už bolo takmer všetko super. Lydia bola po smrti a Adam tiež, takže šikanovať ju už nemohli a bol tu Michael ktorý ju miloval a ktorého milovala ona. Keby mala odísť do New Yorku kde by musela opäť začínať odznovu... Nie. Nechcela na niečo také ani myslieť. Hodila sa na posteľ a do uší si strčila slúchadlá. V iPode si pustila pesničky a zavrela oči. Takmer už zaspávala keď sa ozval zvonček pri dverách domu a Sierra sa prudko posadila na posteli. Nevedela kto by to mohol byť, možno nejaká mamina kamarátka, alebo žeby sa vrátila Anne?
Strhla si slúchadlá z uší a započúvala sa. Počula mamine kroky blížiace sa k dverám a potom ju počula niečo hovoriť. Podišla k dverám svojej izby aby lepšie počula. Vtom na ňu mama zakričala aby išla tam, vraj má návštevu. Sierra rýchlo zletela dolu schodmi a bežala k vstupným dverám. Tam zastala a prekvapene pozerala do tak bolestne známej tváre, na ktorej sa pohrával prázdny úsmev.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess