Kapitola 13. "Prekvapenie"

19. prosince 2012 v 16:46 | AvalonPrincess
Sierra po chvíľke vyšla tiež z miestnosti. Mysľou pátrala po škole a snažila sa nájsť Meel. Zistila že sa môže napojiť na každého v škole, až na pár prázdnych miest, ktoré identifikovala ako Anne, Michaela a Tedyho. Oni si pravdepodobne vedeli zamknúť myseľ a tak ju ochrániť pred cudzími vlámaniami. Sierra tušila že táto ochrana sa môže stratiť pri veľkom emocionálnom výkyve alebo niečom podobnom, pretože do Anninej mysle vtedy mohla vkĺznuť. Položila si ruku na pierko čo videlo na retiazke na jej krku. To čo jej darovala Meel. Malo zabrániť ostatným vstupovať jej do hlavy a čítať myšlienky. Teda tým čo to dokážu. Ale čo sú zač? Čo je zač ona sama? Už jej povedali že nie je obyčajný človek, a oni tiež neboli. Teda aspoň podľa toho čo tušila. Z vlastnej skúsenosti vedela že má zvláštne schopnosti. Napríklad čítať ľuďom myšlienky, alebo im niečo v mysli prikázať a oni to musia urobiť. Ale to všetko už od malička potláčala, možno preto jej to musela Meel pripomenúť aby tieto veci mohla obnoviť. No nebola jediná, boli tu aj ďalší ako ona. Meel. Prázdne body - Michael, Anne a Tedy. No čo boli zač? Boli nejako zvláštne obdarení ľudia alebo nejaké úplne iné bytosti? Najviac ju hnevalo že netuší čo je zač.
Pátrala, no Meel nenašla. Pravdepodobne už bola preč. Sierra sa do triedy nechcela vrátiť. Povedala si že keď sa uleje jeden deň, nič sa jej nestane. Vyšla pred školu a sadla si tam na schodíky. O chvíľu za sebou začula kroky. Neotáčala sa. Niekto si sadol vedľa nej a položil jej ruku na plece. Usmiala sa a otočila sa na neho.
Michael sa na ňu usmieval tým svojim úsmevom ktorý jej vždy rozbúchal srdce.
"Prečo nie si v triede?" spýtal sa no neznelo to tak že by ho to trápilo.
"Prečo ty nie si v triede?" odpovedala mu otázkou Sierra.
Michael sa uškrnul. "Veď vieš že škola nepatrí medzi moje najvyššie priority."
Sierra prikývla a tiež sa uškrnula. "Nejako som si to už všimla."
"Poďme niekde. Máme celý deň, pokiaľ sa nehodláš učiť."
Sierra pokrútila hlavou. Na dnes už dostala príliš veľa informácii, nezniesla by sa ešte aj učiť v škole. "A kam pôjdeme?"
Michael sa tajomne usmial. "To nechaj na mne. Tak nasadaj do auta."

Viezli sa takmer prázdnymi ulicami. Vyšli s mesta a onedlho odbočili z hlavnej cesty na bočnú, takú ktorou Sierra ešte v živote nešla. Napredovali pomaly pretože Michaelové auto nebolo stavané na lesné cesty.
"Michael?" Začala neisto Sierra. Chcela sa ho spýtať na to všetko čo sa deje no nebola si istá ako začať.
Michael na ňu pozrel.
"Môžem sa ťa na niečo spýtať? A radšej sa pozeraj na cestu lebo do niečoho narazíme."
Michael sa uškrnul. "To nie je možné."
"My nie sme ľudia však?" spýtala sa a sklopila oči na svoje kolená.
Michael pokrútil hlavou. "Tak veľmi ti chcem všetko povedať... Ale príkaz bol taký že buď nesmieš vedieť nič alebo sa to musíš dozvedieť sama. No niečo už tušíš však."
Sierra si položila ruku na prívesok od Meel a zdvihla pohľad. Oči sa jej stretli s Michaelovými .
"Dokážeme veci čo ľudia nedokážu," zašepkala. Pustila ruku z krku a položila si ju na koleno.
Michaelové oči padli na retiazku. Prekvapene pozrel Sierre do očí. Pocítila jemný tlak na spánkoch, akoby svrbenie. Tak takéto je to keď sa ti pokúšajú dostať do hlavy. No nemôžu, už viac nie.
"Takže si bola s ňou. Meel som veľmi dlho nevidel. Myslím že ju niekde držali," uškrnul sa Michael, "Bola totiž príliš nebezpečná."
"Nevyzerá nebezpečne. Bola milá," namietla Sierra no uškrnula sa. Aj ju Meel na začiatku trochu vydesila.
Michael sa zasmial. "Možno na to nevyzerá, ale je stelesnením zla."
Sierra sa zasmiala tiež ale dosť o jeho slovách pochybovala.
"Som rád že ti dala ten prívesok. Teraz ti už nikto nebude môcť vstupovať do hlavy."
"Ako to že vy si môžete zablokovať mysle aj bez niečoho takéhoto?" spýtala sa Sierra zvedavo.
"Aj ty to dokážeš. Ale nepamätáš si to zlatko."
"Prečo si nepamätám niektoré veci?" spýtala sa Sierra naliehavo. To ju najviac trápilo. Ako je možné že si nepamätá veci ktoré si ostatný pamätajú? Nechápala tomu.
Michael zastavil auto a usmial sa na Sierru. "Ešte kúsok pôjdeme peši a sme tam."
Všimla si že jej neodpovedal na otázku no nechala to tak lebo jej to pravdepodobne nemohol povedať. Vystúpila z auta a porozhliadala sa okolo seba. Nachádzali sa v hlboko v lese. Nebol počuť nijakú hluk, len štebot vtákov a vietor v korunách stromov. Slnečné svetlo dopadalo na zem cez listy ktoré boli vysoko v korunách stromov a hýbali sa vo vetre. Lesná cesta tam končila a pokračovala úzka cestička pomedzi stromy. Michael zamkol auto a vykročil po cestičke. Potom sa obzrel cez plece a uškrnul sa na Sierru. "Tak poď."
Sierra teda vykročila za ním a dobehla ho. "Kam ma vedieš?"
Michael sa znovu zatváril tajnostkársky. "To je tajomstvo. Ale môžem ti ručiť že nikto to miesto nepozná."
Sierra prižmúrila oči a nasledovala ho. Začínala byť naozaj zvedavá. Vtedy prišli k malej riečke, mohla mať na šírku tak dva metre. Kráčali proti prúdu až prišli na lesnú čistinu. Nebola to obyčajná čistina, na jej konci sa nachádzal vysoký vodopád. Padajúca voda robila rachot a odrážala slnečný svit. Keď to Sierra uvidela zostala prekvapene stáť na mieste. Michael ju chytil za ruku.
"To je krásne," zašepkala a naklonila sa k Michaelovi. Jemne ju pobozkal no potom sa odtiahol.
"To ešte nie je všetko. Ukážem ti ešte niečo lepšie, ak ti nevadí že budeš mokrá," uškrnul sa trochu namyslene a zhodil zo seba tričko. Potom si vyzul topánky, vybral mobil z vačku a hodil ho na zem. Pod vodopádom bolo malé jazero, ktoré pokračovalo do riečky ktorá ich sem priviedla. Michael skočil do vody a ponoril sa pod hladinu. Voda bola očividne dosť hlboká. Zhodila zo seba svetrík a aj rifle. Vonku bolo teplo a nikto tam okrem ich dvoch nebol, takže jej vôbec neprekážalo že tam bola len v nohavičkách a tričku na ramienka. Tiež vošla do vody ale pomalšie a opatrnejšie ako Michael. Voda bola ľadová. Triaslo ju a nemohla pochopiť ako je možné že Michael nedostal šok z takej zmeny teploty. Keď bola po stehná vo vode, nejako k nej priplával Michael a stiahol ju celú do vody.
Sierra sa vynorila a prskala vodu.
"Keď sa ponoríš, skôr sa ti bude zdať že voda je teplá. A vyzeráš ako utopené mačiatko," poznamenal Michael s anjelským úškrnom a zatváril sa ako stelesnenie nevinnosti.
Sierra na neho len zazrela a ošpliechala ho vodou.
"Ale teraz poďme, chcem ti to ukázať." Michael zamieril k vodopádu. Podplával pod neho a stratil sa na druhej strane. Sierra ho nasledovala. Podplávala pod vodopád a ocitla sa na druhej strane. Bola tam nejaká menšia jaskynka. Dalo sa tam vyliezť z vody. Ďalej vola štrbina dosť široká na to aby sa tadiaľ prepchal dospelý človek. Michaela nevidela nikde naokolo tak vyliezla na skalu a prešla cez štrbinu. Tam ostala stáť s otvorenými ústami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess