Kapitola 12. "Prázdnota"

17. prosince 2012 v 19:20 | AvalonPrincess
Sierre padli oči na bytosť, ktorá sedela v prázdnej triede v zadnej lavici. Vyrazilo jej to dych. Bola krásna. Mala dlhé biele vlasy a dokonalú tvár. Veľké modré oči upierala na Sierru. Vyzerala nízka no keďže sedela, Sierra to nevedela presne určiť. Nevedela dokonca ani určiť jej vek. Vyzerala veľmi mladá, no pohľad akým na ňu pozerala bol pohľad človeka ktorý už prežil veky. No Sierra jej odhadla podľa výzoru tak šestnásť rokov. Mala na sebe biele šaty stiahnuté korzetom, ktorý zvýrazňoval jej pas. Sierre pri pohľade na ňu napadli dve veci, nevinnosť a krehkosť. No niečo, akoby šiesty zmysel jej hovoril že zdanie môže klamať.
Veľké modré oči dievčaťa sa do nej zabodávali a opierali sa o ňu tak lačne, akoby hľadeli na svoju korisť. Usmiala sa úsmevom ktorý Sierre pripomínal obrázok ktorý nedávno videla v učebnici biológie. Pripomínal jej vlka s vycerenými tesákmi, pripraveného na útok.
"Ahoj. Som Meel. A ty si Sierra." Ozval sa hlas dievčaťa. Znel tak omamne, no ľahko ako krídla kolibríka.
Sierra mala podozrenie že to dievča nie je obyčajný človek. Nevedela odkiaľ môže poznať jej meno no potom si uvedomila že je jej povedomá. Pomyslela si že Meel sa podobá na Anne.
"Hlupáčik." Zasmiala sa Meel.
Sierre z nej naskakovali zimomriavky. Nedokázala pochopiť prečo v nej vyvoláva strach, no bála sa jej.
"Hlupáčik. Pripomínam ti seba samú. Je v nás nejaká podoba. Ako by aj nie. A keď sa podobáme na seba my dve, tak aj Anne sa na mňa podobá. Ale to ti ne-po-ve-da-li," posledné slovo vyslabikovala. Znovu sa zasmiala smiechom pri ktorom Sierra zaškrípala zubami.
"Ako vieš...? Čítaš mi myšlienky?"
Meel sa zasmiala. "Pravdaže. Omnoho viac. Som v tvojej hlave. Viem všetko na čo myslíš. Pretože si si nezabarikádovala myseľ. Každý môže vedieť na čo myslíš."
Meel sa postavila a vykročila k Sierre. Sierra otvorila ústa a chcela sa jej spýtať ako je to možné no Meel jej položila ukazovák na pery a naklonila sa k Sierrinmu uchu.
"Pšššt. Nechceš predsa aby tvoji priatelia vedeli že si ich od-po-čú-va-la. Však?" zašepkala jej do ucha.
Sierra len pokrútila hlavou. Započúvala sa a uvedomila si že naozaj počuje niekoho prechádzať okolo dverí triedy. Keď kroky dozneli Meel jej zložila prst z pier no neodstúpila.
"Sierra, my dve sme rovnaké. Ani nevieš ako. A tentoraz sa to skončí, ver mi. Už sa to nebude znovu opakovať. Och, ako dlho som ťa hľadala. Chceli ťa predo mnou skryť ale ja ťa vždy náj-dem," usmiala sa Meel, tentoraz nežne a pohladila Sierru po líci.
"Ale veď ja ťa nepoznám," namietla zmetene Sierra.
"Ver mi. Poznáš ma. Poznáš ma už veľmi dlho. Ale zobrali ti pamäť. Niektorý ti možno dali aj fantómové spomienky. Oni klamú, miláčik. Ale ja, ja som ťa nikdy ne-kla-ma-la," zachichotala sa Meel.
"Ty mi môžeš povedať čo sa deje však?" spýtala sa Sierra. Naozaj, keď Meel povedala že ju pozná, uvedomila si že je to pravda. Jej krásna tvár jej bola veľmi povedomá a pripomínala jej niekoho.
"Môžem," zasmiala sa Meel, "No to by ťa mohlo zabiť, hlupáčik. A ja nebudem čakať ďalších hlúpych sedemnásť ro-kov."
Sierra prikývla. Musela veriť každému slovu od toho neznámeho dievčaťa. V hĺbke duše vedela že ona jej neklame, že sú nejako spojené.
Meel na ňu zamyslene pozrela a naklonila hlavu na bok. "Ale môžeš si na to spomenúť sama."
Z krku si strhla retiazku a podala ju Sierre. Bola strieborná a na jej spodku sa húpal prívesok v tvare bieleho pierka, ktorý bol vykladaný malinkými diamantmi. "Aj tak som ti to chcela dať. Ochráni ťa to pred tým aby sa ti hrabali v myšlienkach. A pomôže ti to spomenúť si. Blíži sa to. Nemôžem ťa nechať ne-pri-pra-ve-nú."
Sierra sa na ňu usmiala. "Ďakujem, ale to nemôžem prijať. Určite to bolo drahé a ja tu nemám peniaze."
Meel pokrútila hlavou. "Ja nechcem peniaze. Dávam ti to, hlupáčik," povedala a zapla Sierre retiazku na krk.
"Som šťastná že som ťa tentoraz našla ešte keď je čas. Môžeme sa pokúsiť niečo robiť," zašepkala Meel a v jej hlase bolo počuť znepokojenie. No na jej tvári sa neukazovala vôbec žiadna emócia.
To Sierru desilo. Mala z toho zlý pocit. Až teraz si uvedomila že ju nedesila Meel samotná ale to že neprejavovala žiadne emócie. Jej krásna tvár bola prázdna. Aj keď sa usmiala, bolo to prázdne.
"Prečo je to tak?" Spýtala sa Sierra. Tá otázka sa jej sama tlačila na pery. "Prečo je tvoja tvár taká prázdna?"
Meel sa usmiala tým jej prázdnym úsmevom. "Každá bolestivá udalosť ťa zmení. A keď ich prežiješ stovky, keď zakaždým stratíš niečo čo miluješ, mení ťa to. A keď ťa to zmení toľko krát koľko to zmenilo mňa, Anne, Michaela a Tedyho... Zrazu už v tebe neostane nič iné okrem prázdnoty. Oni tú svoju maskujú, majú ju ukrytú na dne duše. No ja nemám dôvod ju skrývať."
Sierra prikývla. Chytila Meel za ruku a prekvapene jej pozrela do očí. Cítila čo cítila Meel. Prázdnota...Ktorá všetko pohlcuje. V ktorej sa topí, no nemôže sa utopiť. Nie, trest ešte neskončil. No a v tej prázdnote pod sebou, hlbšie pod hladinou vidí ďalšie telo. Bezvládne sa vznášať vo vode s rukou natiahnutou k nej akoby žiadala o pomoc. Vlasy utopenej sa vznášali okolo jej tváre, vytvárali tmavý závoj okolo jej tváre. No vtom jej vlasy voda odviala nabok. Sierra sa šokovane nadýchla a pustila Meelinu ruku. Tá utopená bola ona. Mala vyvalené oči, no aj tak bola krásna a tajomná. A mŕtva. Meel sa na ňu prázdno usmiala.
"Teraz už poznáš moje pocity. Chcem ťa zachrániť, no doteraz som na teba nedosiahla, pretože ťa predo mnou skrývali. Ale teraz je to iné. Zachránim ťa. Neutopíme sa," sľúbila Meel.
Sierra prikývla. Musela veriť tomuto zvláštnemu dievčaťu. Pretože tak to bolo správne. Chápala že aj keď je v Meelinej mysli utopená, nie je to realita. To čo videla boli len pocity Meel zhmotnené do obrazov. No aj tak ju to poriadne vydesilo. V tých obrazoch bolo toľko smútku, beznádeje a prázdnoty koľko ešte v živote necítila.
"Vždy som chcela byť ako ty," usmiala sa Meel a v jej očiach sa zjavil záblesk emócie. Nehy. "Ty si vždy bola silná. Videla si svetlo v temnote. A aj keď ti ubližovali, mala si na perách úsmev."
Sierra na ňu prekvapene pozrela. "Ja a silná? Nedokážem prísť ani na to čo sa tu deje. A už vôbec nie som silná.
"Hlupáčik. Všetko časom zistíš. No ja už musím ísť. Ak sa ťa bude Anne na mňa pýtať, povedz jej že ju po-zdra-vu-jem," zasmiala sa Meel, pobozkala Sierru na líce a vykročila pomaly k dverám.
"Počkaj! Stretneme sa ešte?" spýtala sa rýchlo Sierra.
Meel zastala no neotáčala sa. Prikývla. "Ja si ťa nájdem. Vždy ťa nájdem."
Sierra sa usmiala. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Čokoľvek," odvetila Meel a kráčala ku dverám.
"Si anjel?"
Meel sa pobavene zasmiala. "Skôr opak. Drahá."
Pozrela ešte raz ponad plece na Sierru a potom sa za ňou zabuchli dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anne Anne | Web | 18. prosince 2012 v 22:04 | Reagovat

Skvelé, dych vyrážajúce ! Aaach, nemám slov ^^ zaujímalo by ma kto je tá Meel.. :D nezdá sa mi o.o niečo tu smrdí.... :D a niesu to bratove ponožky vo fáze rozkladu vedľa mňa :D
Anne toho vie až moc, sa mi zdá.. aj Michael a aj Tedy.. o.O *premýšľa.*
Teším sa na pokračovanie a som zvedavá jak sa to ešte bude všetko viac komplikovať... :DD
Môj názor už poznáš, máš talent.. pútavý dej, zaujímavo píšeš = dobre sa to číta ^^
Big like :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess