Prosinec 2012

Kapitola 13. "Prekvapenie"

19. prosince 2012 v 16:46 | AvalonPrincess
Sierra po chvíľke vyšla tiež z miestnosti. Mysľou pátrala po škole a snažila sa nájsť Meel. Zistila že sa môže napojiť na každého v škole, až na pár prázdnych miest, ktoré identifikovala ako Anne, Michaela a Tedyho. Oni si pravdepodobne vedeli zamknúť myseľ a tak ju ochrániť pred cudzími vlámaniami. Sierra tušila že táto ochrana sa môže stratiť pri veľkom emocionálnom výkyve alebo niečom podobnom, pretože do Anninej mysle vtedy mohla vkĺznuť. Položila si ruku na pierko čo videlo na retiazke na jej krku. To čo jej darovala Meel. Malo zabrániť ostatným vstupovať jej do hlavy a čítať myšlienky. Teda tým čo to dokážu. Ale čo sú zač? Čo je zač ona sama? Už jej povedali že nie je obyčajný človek, a oni tiež neboli. Teda aspoň podľa toho čo tušila. Z vlastnej skúsenosti vedela že má zvláštne schopnosti. Napríklad čítať ľuďom myšlienky, alebo im niečo v mysli prikázať a oni to musia urobiť. Ale to všetko už od malička potláčala, možno preto jej to musela Meel pripomenúť aby tieto veci mohla obnoviť. No nebola jediná, boli tu aj ďalší ako ona. Meel. Prázdne body - Michael, Anne a Tedy. No čo boli zač? Boli nejako zvláštne obdarení ľudia alebo nejaké úplne iné bytosti? Najviac ju hnevalo že netuší čo je zač.
Pátrala, no Meel nenašla. Pravdepodobne už bola preč. Sierra sa do triedy nechcela vrátiť. Povedala si že keď sa uleje jeden deň, nič sa jej nestane. Vyšla pred školu a sadla si tam na schodíky. O chvíľu za sebou začula kroky. Neotáčala sa. Niekto si sadol vedľa nej a položil jej ruku na plece. Usmiala sa a otočila sa na neho.
Michael sa na ňu usmieval tým svojim úsmevom ktorý jej vždy rozbúchal srdce.
"Prečo nie si v triede?" spýtal sa no neznelo to tak že by ho to trápilo.
"Prečo ty nie si v triede?" odpovedala mu otázkou Sierra.
Michael sa uškrnul. "Veď vieš že škola nepatrí medzi moje najvyššie priority."
Sierra prikývla a tiež sa uškrnula. "Nejako som si to už všimla."
"Poďme niekde. Máme celý deň, pokiaľ sa nehodláš učiť."
Sierra pokrútila hlavou. Na dnes už dostala príliš veľa informácii, nezniesla by sa ešte aj učiť v škole. "A kam pôjdeme?"
Michael sa tajomne usmial. "To nechaj na mne. Tak nasadaj do auta."

Viezli sa takmer prázdnymi ulicami. Vyšli s mesta a onedlho odbočili z hlavnej cesty na bočnú, takú ktorou Sierra ešte v živote nešla. Napredovali pomaly pretože Michaelové auto nebolo stavané na lesné cesty.
"Michael?" Začala neisto Sierra. Chcela sa ho spýtať na to všetko čo sa deje no nebola si istá ako začať.
Michael na ňu pozrel.
"Môžem sa ťa na niečo spýtať? A radšej sa pozeraj na cestu lebo do niečoho narazíme."
Michael sa uškrnul. "To nie je možné."
"My nie sme ľudia však?" spýtala sa a sklopila oči na svoje kolená.
Michael pokrútil hlavou. "Tak veľmi ti chcem všetko povedať... Ale príkaz bol taký že buď nesmieš vedieť nič alebo sa to musíš dozvedieť sama. No niečo už tušíš však."
Sierra si položila ruku na prívesok od Meel a zdvihla pohľad. Oči sa jej stretli s Michaelovými .
"Dokážeme veci čo ľudia nedokážu," zašepkala. Pustila ruku z krku a položila si ju na koleno.
Michaelové oči padli na retiazku. Prekvapene pozrel Sierre do očí. Pocítila jemný tlak na spánkoch, akoby svrbenie. Tak takéto je to keď sa ti pokúšajú dostať do hlavy. No nemôžu, už viac nie.
"Takže si bola s ňou. Meel som veľmi dlho nevidel. Myslím že ju niekde držali," uškrnul sa Michael, "Bola totiž príliš nebezpečná."
"Nevyzerá nebezpečne. Bola milá," namietla Sierra no uškrnula sa. Aj ju Meel na začiatku trochu vydesila.
Michael sa zasmial. "Možno na to nevyzerá, ale je stelesnením zla."
Sierra sa zasmiala tiež ale dosť o jeho slovách pochybovala.
"Som rád že ti dala ten prívesok. Teraz ti už nikto nebude môcť vstupovať do hlavy."
"Ako to že vy si môžete zablokovať mysle aj bez niečoho takéhoto?" spýtala sa Sierra zvedavo.
"Aj ty to dokážeš. Ale nepamätáš si to zlatko."
"Prečo si nepamätám niektoré veci?" spýtala sa Sierra naliehavo. To ju najviac trápilo. Ako je možné že si nepamätá veci ktoré si ostatný pamätajú? Nechápala tomu.
Michael zastavil auto a usmial sa na Sierru. "Ešte kúsok pôjdeme peši a sme tam."
Všimla si že jej neodpovedal na otázku no nechala to tak lebo jej to pravdepodobne nemohol povedať. Vystúpila z auta a porozhliadala sa okolo seba. Nachádzali sa v hlboko v lese. Nebol počuť nijakú hluk, len štebot vtákov a vietor v korunách stromov. Slnečné svetlo dopadalo na zem cez listy ktoré boli vysoko v korunách stromov a hýbali sa vo vetre. Lesná cesta tam končila a pokračovala úzka cestička pomedzi stromy. Michael zamkol auto a vykročil po cestičke. Potom sa obzrel cez plece a uškrnul sa na Sierru. "Tak poď."
Sierra teda vykročila za ním a dobehla ho. "Kam ma vedieš?"
Michael sa znovu zatváril tajnostkársky. "To je tajomstvo. Ale môžem ti ručiť že nikto to miesto nepozná."
Sierra prižmúrila oči a nasledovala ho. Začínala byť naozaj zvedavá. Vtedy prišli k malej riečke, mohla mať na šírku tak dva metre. Kráčali proti prúdu až prišli na lesnú čistinu. Nebola to obyčajná čistina, na jej konci sa nachádzal vysoký vodopád. Padajúca voda robila rachot a odrážala slnečný svit. Keď to Sierra uvidela zostala prekvapene stáť na mieste. Michael ju chytil za ruku.
"To je krásne," zašepkala a naklonila sa k Michaelovi. Jemne ju pobozkal no potom sa odtiahol.
"To ešte nie je všetko. Ukážem ti ešte niečo lepšie, ak ti nevadí že budeš mokrá," uškrnul sa trochu namyslene a zhodil zo seba tričko. Potom si vyzul topánky, vybral mobil z vačku a hodil ho na zem. Pod vodopádom bolo malé jazero, ktoré pokračovalo do riečky ktorá ich sem priviedla. Michael skočil do vody a ponoril sa pod hladinu. Voda bola očividne dosť hlboká. Zhodila zo seba svetrík a aj rifle. Vonku bolo teplo a nikto tam okrem ich dvoch nebol, takže jej vôbec neprekážalo že tam bola len v nohavičkách a tričku na ramienka. Tiež vošla do vody ale pomalšie a opatrnejšie ako Michael. Voda bola ľadová. Triaslo ju a nemohla pochopiť ako je možné že Michael nedostal šok z takej zmeny teploty. Keď bola po stehná vo vode, nejako k nej priplával Michael a stiahol ju celú do vody.
Sierra sa vynorila a prskala vodu.
"Keď sa ponoríš, skôr sa ti bude zdať že voda je teplá. A vyzeráš ako utopené mačiatko," poznamenal Michael s anjelským úškrnom a zatváril sa ako stelesnenie nevinnosti.
Sierra na neho len zazrela a ošpliechala ho vodou.
"Ale teraz poďme, chcem ti to ukázať." Michael zamieril k vodopádu. Podplával pod neho a stratil sa na druhej strane. Sierra ho nasledovala. Podplávala pod vodopád a ocitla sa na druhej strane. Bola tam nejaká menšia jaskynka. Dalo sa tam vyliezť z vody. Ďalej vola štrbina dosť široká na to aby sa tadiaľ prepchal dospelý človek. Michaela nevidela nikde naokolo tak vyliezla na skalu a prešla cez štrbinu. Tam ostala stáť s otvorenými ústami.

Kapitola 12. "Prázdnota"

17. prosince 2012 v 19:20 | AvalonPrincess
Sierre padli oči na bytosť, ktorá sedela v prázdnej triede v zadnej lavici. Vyrazilo jej to dych. Bola krásna. Mala dlhé biele vlasy a dokonalú tvár. Veľké modré oči upierala na Sierru. Vyzerala nízka no keďže sedela, Sierra to nevedela presne určiť. Nevedela dokonca ani určiť jej vek. Vyzerala veľmi mladá, no pohľad akým na ňu pozerala bol pohľad človeka ktorý už prežil veky. No Sierra jej odhadla podľa výzoru tak šestnásť rokov. Mala na sebe biele šaty stiahnuté korzetom, ktorý zvýrazňoval jej pas. Sierre pri pohľade na ňu napadli dve veci, nevinnosť a krehkosť. No niečo, akoby šiesty zmysel jej hovoril že zdanie môže klamať.
Veľké modré oči dievčaťa sa do nej zabodávali a opierali sa o ňu tak lačne, akoby hľadeli na svoju korisť. Usmiala sa úsmevom ktorý Sierre pripomínal obrázok ktorý nedávno videla v učebnici biológie. Pripomínal jej vlka s vycerenými tesákmi, pripraveného na útok.
"Ahoj. Som Meel. A ty si Sierra." Ozval sa hlas dievčaťa. Znel tak omamne, no ľahko ako krídla kolibríka.
Sierra mala podozrenie že to dievča nie je obyčajný človek. Nevedela odkiaľ môže poznať jej meno no potom si uvedomila že je jej povedomá. Pomyslela si že Meel sa podobá na Anne.
"Hlupáčik." Zasmiala sa Meel.
Sierre z nej naskakovali zimomriavky. Nedokázala pochopiť prečo v nej vyvoláva strach, no bála sa jej.
"Hlupáčik. Pripomínam ti seba samú. Je v nás nejaká podoba. Ako by aj nie. A keď sa podobáme na seba my dve, tak aj Anne sa na mňa podobá. Ale to ti ne-po-ve-da-li," posledné slovo vyslabikovala. Znovu sa zasmiala smiechom pri ktorom Sierra zaškrípala zubami.
"Ako vieš...? Čítaš mi myšlienky?"
Meel sa zasmiala. "Pravdaže. Omnoho viac. Som v tvojej hlave. Viem všetko na čo myslíš. Pretože si si nezabarikádovala myseľ. Každý môže vedieť na čo myslíš."
Meel sa postavila a vykročila k Sierre. Sierra otvorila ústa a chcela sa jej spýtať ako je to možné no Meel jej položila ukazovák na pery a naklonila sa k Sierrinmu uchu.
"Pšššt. Nechceš predsa aby tvoji priatelia vedeli že si ich od-po-čú-va-la. Však?" zašepkala jej do ucha.
Sierra len pokrútila hlavou. Započúvala sa a uvedomila si že naozaj počuje niekoho prechádzať okolo dverí triedy. Keď kroky dozneli Meel jej zložila prst z pier no neodstúpila.
"Sierra, my dve sme rovnaké. Ani nevieš ako. A tentoraz sa to skončí, ver mi. Už sa to nebude znovu opakovať. Och, ako dlho som ťa hľadala. Chceli ťa predo mnou skryť ale ja ťa vždy náj-dem," usmiala sa Meel, tentoraz nežne a pohladila Sierru po líci.
"Ale veď ja ťa nepoznám," namietla zmetene Sierra.
"Ver mi. Poznáš ma. Poznáš ma už veľmi dlho. Ale zobrali ti pamäť. Niektorý ti možno dali aj fantómové spomienky. Oni klamú, miláčik. Ale ja, ja som ťa nikdy ne-kla-ma-la," zachichotala sa Meel.
"Ty mi môžeš povedať čo sa deje však?" spýtala sa Sierra. Naozaj, keď Meel povedala že ju pozná, uvedomila si že je to pravda. Jej krásna tvár jej bola veľmi povedomá a pripomínala jej niekoho.
"Môžem," zasmiala sa Meel, "No to by ťa mohlo zabiť, hlupáčik. A ja nebudem čakať ďalších hlúpych sedemnásť ro-kov."
Sierra prikývla. Musela veriť každému slovu od toho neznámeho dievčaťa. V hĺbke duše vedela že ona jej neklame, že sú nejako spojené.
Meel na ňu zamyslene pozrela a naklonila hlavu na bok. "Ale môžeš si na to spomenúť sama."
Z krku si strhla retiazku a podala ju Sierre. Bola strieborná a na jej spodku sa húpal prívesok v tvare bieleho pierka, ktorý bol vykladaný malinkými diamantmi. "Aj tak som ti to chcela dať. Ochráni ťa to pred tým aby sa ti hrabali v myšlienkach. A pomôže ti to spomenúť si. Blíži sa to. Nemôžem ťa nechať ne-pri-pra-ve-nú."
Sierra sa na ňu usmiala. "Ďakujem, ale to nemôžem prijať. Určite to bolo drahé a ja tu nemám peniaze."
Meel pokrútila hlavou. "Ja nechcem peniaze. Dávam ti to, hlupáčik," povedala a zapla Sierre retiazku na krk.
"Som šťastná že som ťa tentoraz našla ešte keď je čas. Môžeme sa pokúsiť niečo robiť," zašepkala Meel a v jej hlase bolo počuť znepokojenie. No na jej tvári sa neukazovala vôbec žiadna emócia.
To Sierru desilo. Mala z toho zlý pocit. Až teraz si uvedomila že ju nedesila Meel samotná ale to že neprejavovala žiadne emócie. Jej krásna tvár bola prázdna. Aj keď sa usmiala, bolo to prázdne.
"Prečo je to tak?" Spýtala sa Sierra. Tá otázka sa jej sama tlačila na pery. "Prečo je tvoja tvár taká prázdna?"
Meel sa usmiala tým jej prázdnym úsmevom. "Každá bolestivá udalosť ťa zmení. A keď ich prežiješ stovky, keď zakaždým stratíš niečo čo miluješ, mení ťa to. A keď ťa to zmení toľko krát koľko to zmenilo mňa, Anne, Michaela a Tedyho... Zrazu už v tebe neostane nič iné okrem prázdnoty. Oni tú svoju maskujú, majú ju ukrytú na dne duše. No ja nemám dôvod ju skrývať."
Sierra prikývla. Chytila Meel za ruku a prekvapene jej pozrela do očí. Cítila čo cítila Meel. Prázdnota...Ktorá všetko pohlcuje. V ktorej sa topí, no nemôže sa utopiť. Nie, trest ešte neskončil. No a v tej prázdnote pod sebou, hlbšie pod hladinou vidí ďalšie telo. Bezvládne sa vznášať vo vode s rukou natiahnutou k nej akoby žiadala o pomoc. Vlasy utopenej sa vznášali okolo jej tváre, vytvárali tmavý závoj okolo jej tváre. No vtom jej vlasy voda odviala nabok. Sierra sa šokovane nadýchla a pustila Meelinu ruku. Tá utopená bola ona. Mala vyvalené oči, no aj tak bola krásna a tajomná. A mŕtva. Meel sa na ňu prázdno usmiala.
"Teraz už poznáš moje pocity. Chcem ťa zachrániť, no doteraz som na teba nedosiahla, pretože ťa predo mnou skrývali. Ale teraz je to iné. Zachránim ťa. Neutopíme sa," sľúbila Meel.
Sierra prikývla. Musela veriť tomuto zvláštnemu dievčaťu. Pretože tak to bolo správne. Chápala že aj keď je v Meelinej mysli utopená, nie je to realita. To čo videla boli len pocity Meel zhmotnené do obrazov. No aj tak ju to poriadne vydesilo. V tých obrazoch bolo toľko smútku, beznádeje a prázdnoty koľko ešte v živote necítila.
"Vždy som chcela byť ako ty," usmiala sa Meel a v jej očiach sa zjavil záblesk emócie. Nehy. "Ty si vždy bola silná. Videla si svetlo v temnote. A aj keď ti ubližovali, mala si na perách úsmev."
Sierra na ňu prekvapene pozrela. "Ja a silná? Nedokážem prísť ani na to čo sa tu deje. A už vôbec nie som silná.
"Hlupáčik. Všetko časom zistíš. No ja už musím ísť. Ak sa ťa bude Anne na mňa pýtať, povedz jej že ju po-zdra-vu-jem," zasmiala sa Meel, pobozkala Sierru na líce a vykročila pomaly k dverám.
"Počkaj! Stretneme sa ešte?" spýtala sa rýchlo Sierra.
Meel zastala no neotáčala sa. Prikývla. "Ja si ťa nájdem. Vždy ťa nájdem."
Sierra sa usmiala. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Čokoľvek," odvetila Meel a kráčala ku dverám.
"Si anjel?"
Meel sa pobavene zasmiala. "Skôr opak. Drahá."
Pozrela ešte raz ponad plece na Sierru a potom sa za ňou zabuchli dvere.

Kapitola 11: "Sestra?"

16. prosince 2012 v 13:26 | AvalonPrincess
Sierra kráčala s Anne cez chodby plné študentov, až kým nezazvonilo. Potom sa žiaci jeden po druhom vytratili a ony dve tam ostali samy. Sierra tiež chcela zamieriť k dverám triedy no Anne ju zdrapila za ruku.
"Počkaj, musíme sa porozprávať."
Sierre stuhla krv v žilách kvôli tónu, ktorý použila Anne. V jej hlase bol počuť hlboký zármutok a strach.
Vykročili po prázdnych chodbách až kým neprišli k prvej lavičke. Anne si sadla no Sierra zostala stáť. "Tak, čo sa deje?" spýtala sa. Netušila čo je s Anne ale začínala mať obavy.
"Ty si bola minulú noc s Michaelom? Prečo si mi nič nepovedala?" spýtala sa Anne s pohľadom upretým do zeme.
"Prepáč, ale myslím že to je moja vec," odvrkla Sierra, "Ani ty si mi predsa nepovedala o tom že chodíš s Tedym."
Anne jej pozrela do očí a Sierra jej pohľad tvrdo opätovala. No keď si uvedomila, že v Anniných očiach sú slzy, prekvapene otvorila ústa a výraz na tvári jej zmäkol. Chytila ju za ruku.
"Anne, čo sa tu dopekla deje?" spýtala sa. Ničomu nechápala a všetko sa jej už začínalo pliesť do jednej veľkej motanice. Nechápala čo je s Anne. Predsa ju nemohlo tak zobrať len to že sa Sierra vyspala s Michaelom.
"Ty tomu nerozumieš, veď ani nemôžeš. Toto sa nemalo stať, nemalo sa to stať opäť. Myslela som že tentoraz to už bude dobré ale on nepočúval. A teraz si to pekne všetci odpykáme. A ja už nemôžem zniesť pohľad na to ako veľmi budete trpieť. Prečo to neskončí?" trasľavým hlasom vysypala Anne a z očí sa jej rinul vodopád sĺz.
Sierra opäť ničomu nerozumela. "Anne, prosím vysvetli mi o čom hovoríš!"
Objala Anne okolo pliec a Anne si oprela hlavu o jej plece. Ticho plakala no Sierra potrebovala vedieť o čom tam ide. "Súvisí to nejako s tými vraždami?"
Anne prikývla a jemne sa jej vykrútila. Vstala z lavičky a vyzerala odhodlane.
"Povieš mi to?" spýtala sa Sierra a povzbudzujúco sa usmiala.
Anne prikývla a v jej očiach bolo vidno plamienky odhodlania. Začala rozprávať, jej pery sa pohybovali no nevychádzal z nich žiadny hlas. Anne sa vystrašene položila ruku na pery. Plamienky v jej očiach vyhasli a naplnil ich smútok.
"Prepáč, nemôžem," zašepkala a opäť sa jej skotúľala slza po tvári. "Nedovolia mi to."
Sierra nemohla zniesť pohľad na plačúcu kamarátku.
"Anne, neviem čo sa deje ale neboj sa, určite to bude nakoniec dobré." Skúsila ju povzbudiť no niečo jej hovorilo že to nie je také jednoduché.
Anne pokrútila hlavou a utrela si slzy. "Ver mi že by som bola najšťastnejšia bytosť na svete."
Sierra sa povzbudzujúco usmiala a chytila ju za ruku. Spolu vykročili po chodbe a smerovali k triede. Pred triedou Anne zastala a pozrela na Sierru. "Choď do triedy, ja sa pôjdem porozprávať s Tedym. Práve ich pustili."
Sierra na ňu zmetene pozrela. "Ako vieš že ich pustili?"
Anne si vzdychla. "Zamysli sa. Aj ty to vieš. Sierra ty nie si obyčajné dievča," povedala a odišla.
Sierra si uvedomila že naozaj vtom istom momente ako jej Anne povedala že nech ide do triedy už vedela že ich pustili. Netušila ako je to možné a ani si to doteraz neuvedomovala. No teraz to už vedela a dokázala ich nejako v mysli zamerať. Videla dokonca aj jasný obraz miesta kde sa nachádzajú. Kde sa nachádzajú Anne, Michael a Tedy. Bola zvedavá a tak sa začala zakrádať za Anne, chcela vedieť o čom sa budú rozprávať. Už ju naozaj unavovalo že netušila čo sa okolo nej deje. Prenasledovala Anne až kým nezabočila na chodbu kde Sierra už nejakú chvíľku tušila že sa nachádza Michael a Tedy. Sierra zostala za rohom rozhodnutá počúvať o čom sa budú rozprávať.
Anne sa zastavila pred Michaelom, Sierra to všetko pozorovala zo svojej novo nadobudnutej schopnosti. Videla všetko akoby z Anninho pohľadu. Uvedomila si že presne takto asi pozorovala aj tie vraždy v snoch. Zavrela oči a všetko vnímala očami Anne.
Pozerala prižmúrenými očami plnými sĺz Michaelovi do tváre. Sierra to videla rozmazane tak isto ako Anne.
"Prečo? Prečo si to dopekla urobil? Veď vieš čo bude nasledovať!" vzlykla Anne a dala Michaelovi facku.
Michael len sklonil hlavu a pozrel do zeme. "Vieš že ju milujem."
Anne sa chrapľavo zasmiala. "A práve preto jej ublížiš. Kvôli tomu bude ona trpieť! Vôbec ti na nej nezáleží? Teraz prídu a všetci budeme môcť začať od znova a čakať ďalšie roky. Keby ju necháš tak... Nemôžeš ju raz nechať tak keď ju miluješ?"
Michael pozrel na Anne a Sierra cez jej oči videla že Michaelove oči sú plné smútku. Po líci mu stiekla jedna osamelá slza. Sierra mala nutkanie natiahnuť ruku a zotrieť mu slzu z líca no teraz videla cez oči Anne a nemala žiadnu kontrolu nad tým čo Anne urobí alebo neurobí.
"Nedokážem byť bez nej. Vieš že som sa o to pokúšal ale nakoniec to dopadlo ešte horšie," odvetil Michael zlomeným hlasom. Sierra ho ešte nikdy nepočula hovoriť takýmto tónom. Keď to počula chcelo sa jej plakať. Nemohla s tým však nič urobiť.
"Si sebec." Ozvala sa Anne a znovu jej zvlhli oči.
"Anne, ja viem že ju miluješ, no ber ohľady aj na Michaela. Neviem si predstaviť ako by som sa cítil keby so bola obeťou ty. Tvoja sestra je silná a na nič nevie, takže je zatiaľ uchránená pred nimi. Len ju musíme udržať v nevedomosti a všetko bude v poriadku. Dúfajme." Povedal Tedy a pohladil ju dlaňou po líci.
Sierra sa šokovane nadýchla a vykĺzla z Anne. Sestra? Musia ju udržiavať v nevedomosti? Čo sa to deje?
"Nepočuli ste niečo?" spýtal sa Tedy a Sierra začula jeho kroky približujúce sa k miestu kde sa schovávala. Sierra rýchlo a čo najtichšie kráčala k dverám prvej miestnosti ktorú uvidela. Potichu otvorila dvere a vkĺzla dnu do prázdnej miestnosti. Teda takmer prázdnej.

Kapitola 10. "Vypočúvanie"

6. prosince 2012 v 17:25 | AvalonPrincess
Sierre sa zatočila hlava. Bolo toho na ňu veľa, tieto brutálne vraždy, zatajovanie dôležitých vecí a do pekla, už nie je panna!
No teraz sa snažila sústrediť na to čo sa dialo v tejto chvíli.
"Kedy sa to stalo?" spýtala sa a pozrela prižmúrenými očami na Anne.
Anne sa zamračia a na čele sa jej zjavila hlboká vráska. Zrazu vyzerala oveľa staršia, akoby mala na pleciach neviditeľné závažie a nosila ho už roky.
"Včera večer, asi okolo desiatej."
Sierra si v hlave prikývla, začalo jej to dávať zmysel. Nemohla totiž až do teraz uveriť že sa stalo niečo také pretože v sne nič nevidela. No teraz to pochopila. Vtedy ešte totiž nespala. Obaja zaspali až okolo polnoci. Do vtedy sa venovali iným veciam.
Sierra sa poobzerala naokolo. Všetci vyzerali ako zombíci. Motali sa naokolo no boli ticho. Počuť bolo iba šepkanie a tichý zvuk krokov. Všade naokolo boli prázdne, ustráchané tváre.
"Sierra, je tu polícia. Práve sa rozprávajú s učiteľmi. A predvolali aj nás dve. Veď vieš , každý vedel že my dve sme sa s Lýdiou neznášali," povedala smutne Anne a potom zabodla pohľad do Michaela, "Aj s tebou sa chcú porozprávať. Kvôli tomu tvojmu rozhovoru s Adamom. Všetci sme podozrivý."
Sierra sa nechápavo pozrela z Anne na Michaela a potom opäť na Anne. Ako si môžu myslieť že ti spravila ona alebo Anne alebo Michael? Naisto vedela že to nespravil nikto z nich. Veď Michael bol s ňou a Anne síce Lýdiu nenávidela ale nikdy by ju nezabila.
"Kedy?" spýtala sa Sierra a zaťala zuby. Rozhodla sa že polícii povie všetko čo bude treba.

Onedlho sa tam zjavil policajt so zamračenou tvárou. Sierre sa nepáčil, nepripadal jej sympatický a ani milý. Pôsobil na ňu príliš dospelo a nadriadene, takých ľudí nemala v láske.
Zaviedol ju a aj Anne do zborovne ktorá bola takmer prázdna. Len za dlhým stolom sedel muž v strednom veku a hneď ako vošli si ich premeral ostražitým pohľadom. Potom sa mu však tvár uvoľnila a on sa usmial.
"Zdravím. Som detektív Joseph Dein, no stačí keď ma budete volať detektív Dein. Prosím sadnite si. Budem rád keby sme sa porozprávali." Začal detektív s úsmevom na tvári.
Anne si ho podozrievavo premerala. "Toto je výsluch? Nemalo by sa to robiť v prítomnosti rodičov alebo zákonného zástupcu?"
Detektív sa pousmial. " Vidím že sa vyznáš, mladá dáma. No toto nie je výsluch. Berme to radšej ako rozhovor. Mám len pár otázok a keď mi na ne bez problémov odpoviete tak môžete ísť."
Anne si vzdychla a Sierra prikývla.
"Aký ste mali vzťah s Lýdiou?" spýtal sa detektív.
Skôr než stihla Sierra čokoľvek odpovedať predbehla ju Anne.
"Nebolo to nič nezvyčajné, len spolužiacka nevraživosť. Proste ona nemala rada nás dve a my sme nemali radi ju. Ale to neznamená že by sme jej chceli ublížiť."
"Ja vás neobviňujem. Ale potrebujem zistiť čo najviac." Usmial sa detektív.
Sierra sa nervózne pomrvila a pozrela na Anne. Ale oni Lýdii predsa chceli ublížiť a nie raz. Ale určite by ju nezabili.
"Myslím že neviete ako ju zabili," povedal smutným hlasom detektív Dein.
Sierra vedela a chcela to aj hneď oznámiť detektívovi no potom jej došlo že by to vôbec nemala vedieť. Pretože nikto o tom nevedel. Len ona to videla v sne a povedala to Anne. No nemienila o tom rozprávať detektívovi pretože ani sama netušila či to bola pravda.
Preto len pokrútila hlavou tak isto ako Anne.
"Rozrezali jej hruď a vybrali srdce. Je to ten istý spôsob akým zabili aj prvú obeť. Toho chlapca Adama."
Sierru striaslo. Takže to všetko čo videla bola pravda, niet žiadnych pochýb.
"Môžete mi povedať kde ste boli včera o desiatej?" pýtal sa ďalej detektív.
"Hm.. Bola som doma..." začala koktať Sierra.
"A môže ti to niekto potvrdiť? Nie je to tak že by som ťa podozieral ale potrebujem vylúčiť podozrivých." Usmial sa detektív.
Sierra sa začervenala. O to išlo. "Bola som s mojim priateľom Michaelom."
Pocítila na sebe Annin pohľad. Pozrela na kamarátku. Na Anninej tvári sa striedal šok, obavy a strach.
"Takže to vylučuje vás dvoch. Ale budem sa musieť porozprávať aj s Michaelom. Mám na neho tiež pár otázok a aj na jeho kamaráta s dredmi."
Anne prižmúrila oči a pozrela si na ruky. Sierra to zachytila no vedela že bude musieť veľa vysvetľovať hneď ako ich detektív pustí.
"Myslíte Tedyho," doplnila Anne a jej hlas znel ľadovo.
Detektív Dein sa na ňu ospravedlňujúco pozrel.
"Dobre, dievčatá môžete ísť." Povedal detektív a podal im dve papierové kartičky. Sierra sa pozrela na papier a uvedomila si že je to vizitka. Bolo na nej detektívovo meno a číslo telefónu.
"Ak vás niečo napadne tak mi zavolajte." Usmial sa detektív a ony prikývli. Pomaly sa vybrali k dverám miestnosti no dvere sa otvorili skôr než ich stihli otvoriť ony dve. Dnu vošiel policajt ktorý tam doviedol aj ich dve a za ním kráčali Michael a Tedy. Keď Sierra prechádzala okolo Michaela pohľady sa im spojili a on sa na ňu usmial. V tej chvíli vedela že je všetko v poriadku a cítila sa bezpečne.
No potom ju Anne vytiahla z miestnosti.
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess