Září 2012

Kapitola 8. "Tedy"

14. září 2012 v 20:34 | AvalonPrincess
Sierra kráčala bez nálady do triedy. Príliš sa jej nechcelo ale čo mohla robiť. Vliekla sa po chodbe a premýšľala nad udalosťami posledných dní. V hlave to mala všetko pomiešané no kdesi v kútiku mysle tušila že to má nejaký súvis. Nemohla prestať myslieť na Michaela a jeho pohľad ktorý sa upieral na ňu. No musela s tým prestať pretože práve zazvonilo a Anne takmer spanikárila keď uvideli ako matikárka vchádza do triedy a zatvára pred nimi dvere. Rýchlo vleteli do triedy a snažili sa aby ich nikto nezbadal. Anne sa to podarilo, sadla si na svoje miesto a tvárila sa akoby nič no Sierru uvidela učiteľka a zamračila sa na ňu. "Ako vidím Sierra, musíš byť určite naučená celú látku keď si dovolíš chodiť takto neskoro." Zapriadla učiteľka medovým hlasom a poslala ju k tabuli.
Jej odpoveď skončila totálnym fiaskom no to sa dalo čakať. No horšie ako päťka bolo Lydiine hlúpe správanie. Šepkala niečo dievčaťu ktoré sedelo vedľa nej a obe sa chichotali a zazerali na Sierru. Tá toho už mala plné zuby no nemohla s tým nič robiť. Mala chuť Lýdii nakopať ten jej malý zadok a zotrieť jej z tváre všetku tú omietku. Vyčkaj, hovoril jej nejaký tichý hlas v hlave. Aj tak nič iné robiť nemohla. Musela to zniesť. Keď zazvonilo takmer vyletela z triedy a aj s Anne zamierili na obed. Tam už ju na voľnom mieste čakal Michael. Nebol sám, vedľa neho sedel nejaký chalan ktorý ju hneď zaujal svojim vzhľadom. Mal do zlatista opálenú pleť a dlhé vlasy medenej farby upravené do dredov. Modré oči na ňu hľadeli s akýmsi povedomím pohľadom. Mala pocit že ho už niekde videla no to nebolo možné, na niekoho takého by si dozaista pamätala. No najviac ju zaujala reakcia Anne keď zbadala toho druhého chalana. Na tvári sa jej objavilo prekvapenie a nejaká zvláštna otrávenosť. Prisadli si k nim. "Rád ťa opäť vid-" Začal ten druhý chalan smerom k Sierre no Michael ho udrel akoby náhodou lakťom do ramena a tak nedohovoril.
"Prepáč ale určite si niečo šľahol. Chcel povedať že ťa rád spoznáva," povedal ospravedlňujúco Michael a s veľa významným pohľadom sa zadíval na kamoša. "To je Tedy. Je tu tiež nový ako ja, vlastne je to môj spolubývajúci ale do školy nastúpil až dnes." Predstavil ho a Tedy sa usmial na Sierru.
"Nechápem čo tu robíš..." Zamrmlala Anne smerom k Tedovy. Ten sa na ňu sladko usmial ale jej otázku ignoroval.
Sierra sa na oboch nechápavo zadívala. Nemohla pochopiť ako to že sa poznajú keď sa sem Tedy len nedávno prisťahoval. "Poznáte sa?" spýtala sa a podozrievavo si ich oboch premerala.
"Len z videnia. Boli sme spolu,-" začala vysvetľovať Anne no Tedy ju s úškrnom prerušil.
"Pred pár dňami."
Anne sa neho hodila pohľad ktorý by mohol vraždiť no prikývla.
Sierra si ich oboch ešte raz premerala ale potom sa rozhodla že to nebude riešiť. Zahľadela sa na Michaela ktorý sa tiež pozrel na ňu a stretli sa im pohľady. Hneď obaja vedeli že odtiaľ musia odísť.
"Idem si pre kávu," zamrmlala Sierra.
"Presne tak, poďme."
Sierra vstala zo stoličky a rozlúčila sa s Anne a Tedym a s Michaelom sa pobrala k automatom na nápoje. Uvedomila si že vlastne ani nič neobedovala no nebola hladná. Káva jej stačila. Hodila pár mincí do automatu a vybrala si odtiaľ kapučíno v plastovom poháriku. Aj s Michaelom zamierili preč zo školy. Prechádzali preplnenými chodbami každý vo svojich myšlienkach nevnímajúc nič a nikoho naokolo. Sierra si ani nevšimla že oproti nej kráča Lydia čakajúca že sa jej každý vyhne. Všimla si ju až keď bola tesne pred ňou a snažila sa jej nejako vyhnúť no nejakým spôsobom sa jej vyšmykol pohárik s kávou v ruke a oblial Lýdiine bledo ružové sako. Tá najskôr zostala prekvapená, určite niečo takéto nečakala no keď jej konečne naplno došlo čo sa stalo pozrela na Sierru pohľadom ktorý prepaľoval steny. "Ty hlúpa krava! Ani nevieš koľko to sako stálo!!! Zabijem ťa, prisahám že ťa zabijem!" zakričala na celú chodbu Lydia a okolo nich sa začal zbierať dav zvedavých študentov ktorý na Lydiu a na Sierru pozerali ako na nejakú potulnú atrakciu. "No pozerajte sa ako hlúpy! Všetci ste obyčajný pozéri!" Zakričala Lydia na okolo stojace decká a s lícami červenými ako paprika odbehla na najbližšie toalety.
Všetci pri pohľade na ňu len ťažko skrývali smiech. Od všadiaľ sa ozývali vety typu: "To sa ti podarilo Sierra!" , "Tá namyslená Lýdia si to fakt zaslúžila!", "Dobre jej tak!"
"No vidíš, je potrestaná," zasmial sa Michael a aj Sierra len ťažko potláčala úsmev. Pokračovali ďalej po chodbe a jediné čo bolo Sierre ľúto bolo jej kapučíno.
Prišli na parkovisko a Sierra zamierila k jej autu. "Tak sa asi rozlúčime." Usmiala sa na Michaela a nastúpila do auta. On sa na ňu len záhadne usmial. Akoby sa ešte nelúčil.
Pokúsila sa naštartovať auto. Pokúsila preto, pretože jej auto očividne nereagovalo. Snažila sa nahodiť motor asi päť krát no potom to vzdala. Určite bolo niečo so zapaľovaním. Frustrovane vystúpila z auta. Pri vedľajšom aute stál Michael s úškrnom na perách."Vidím že ti to nefunguje," zamrmlal s pohľadom upretým na auto.
"Neviem čo je s tým, ešte ráno išlo perfektne."
Michael na ňu pozrel chápavým pohľadom. "Ale teraz nejde. Nechceš zviesť?"
Sierra sa chvíľku tvárila že premýšľa ale inú možnosť ani nemala. "Tak dobre."

Nasadli do Michaelovho auta, zaručene nejakej známej drahej značky, čo ale Sierra nesledovala pretože bola myšlienkami inde. Nechápala ako to že jej auto ktoré išlo ráno akoby po masle sa teraz rozhodlo nefungovať.
Michael ju viezol slnkom zaliatymi ulicami a smeroval k jej domu. Pripadalo jej to čudné že vie kde býva. Chcela sa ho na to opýtať no potom to nechala tak. Nepotrebovala to k svojmu životu. Michael zastavil auto pred ich domom a obaja vystúpili. Sierra zamierila k dverám, vytiahla kľúče a odomkla ich. Zastala na prahu a váhavo pozrela na Michaela. Váhala či ho pozvať dnu alebo nie. Rodičia mali byť ešte deň preč a tak si povedala že určite by nevadilo keby ho pozvala k nej domov. Pozrela na neho a uškrnula sa. "Nechceš ísť dnu?" Spýtala sa a odstúpila dnu aby mohol vojsť. Zaviedla ho do obývačky.
"Sadni si, nedáš si niečo? Kávu, čaj?"Spýta sa aby nevyzerala ako zlá hostiteľka.
"Kávu poprosím," uškrnul sa Michael a ona zamierila do kuchyne. Dala variť vodu do kanvice a zatiaľ nasypala do dvoch šálok kávu. Keď sa voda uvarila zaliala kávu a opatrne chytila šálky za ušká tak aby ju neopálili. Zamierila do obývačky za Michaelom. Keď vošla do miestnosti zastihla ho ako stojí pri kozube a prezerá si fotky nad ním. Keď ju uvidel usmial sa na ňu úsmevom ktorý jej vyrazil dych.
"To si ty s tvojimi rodičmi však?" Spýtal sa no takým spôsobom ktorým sa človek niečo pýta aj keď už pozná odpoveď.
Prikývla a položila šálky na stôl. Michael zamieril k nej a sadol si na gauč. Prisadla si k nemu a chytila opatrne šálku kávy do rúk.
"Pozor je to horúce," varovala Michaela s úsmevom keď sa naťahoval za šálkou.
"Ďakujem za varovanie," odvetil a chytil šálku opatrnejšie ako plánoval. "Dnes si v noci sama doma?"
Sierru jeho otázka zaskočila takže bola chvíľku ticho. Keď však pochopila jeho slová začervenala sa.
"Áno, prečo?" spýtala sa nakoniec.
Naklonil sa k nej a niečo jej pošepkal do ucha. "Nemala by si doma ostávať sama, je to nebezpečné."
Sierra sa uškrnula."Myslíš že by sa mi niekto vlámal do domu? Do zamknutého domu s všetkými možnými bezpečnostnými opatreniami?"
Michael sa uškrnul tiež a trochu sa odtiahol. No ešte stále bol k Sierre dosť blízko. Jeho prítomnosť v Sierre vyvolávala zvláštne pocity. Triasli sa jej kolená, v bruchu cítila motýle. Priťahoval ju, to nemohla poprieť. A ešte k tomu ten pocit akoby mali spoločnú minulosť. Bola do neho zamilovaná. Aj kedysi a aj teraz, tá myšlienka jej prebehla hlavou no hneď ako sa zjavila aj zmizla.
Nechápala však ako sa do niekoho mohla zamilovať tak rýchlo. Ani ho dobre nepoznala. No niečo jej hovorilo že ho pozná lepšie ako si kedy dokázala predstaviť. Nemohla si pomôcť, musela mu dôverovať.
Naklonil sa k nej a ona chvíľku váhala. No jej telo a aj jej duša po tom túžili. Len jej myseľ bola zmetená, nevedela pochopiť čo sa deje. Pomaly, jemne ju pobozkal na pery a ona vzdala posledné pokusy udržať si zdraví rozum. Ten odplával preč a ostali v nej len nové pocity. Michael ju začal bozkávať silnejšie a divokejšie. Rukou jej vošiel do vlasov. Cítila akoby v nej niečo vybuchlo, akoby všetky jej zmysli a celá jej bytosť čakala na chvíľu kedy nastane tento okamih. Ona a Michael akoby k sebe patrili. Cítila to vo svojom vnútri a vedela že to je pravda. Rukami ho objala okolo krku a pritiahla sa k nemu ešte bližšie. Rukou jej zašiel pod tričko. Prešiel jej dlaňou po chrbte a začal sa hrať s odopínaním jej podprsenky. Zaváhal a na okamih sa odtiahol. "Môžem?" Spýtal sa s neistým úsmevom. Odpovedala mu bozkom. Rozopol jej podprsenku.
"Čo keby sa presunieme hore?" Spýtala sa Sierra so zatajeným dychom. Chytil ju na ruky a odniesol hore schodmi do jej izby.
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess