Kapitola 5. "Ohyzd! Debilný ohyzd!"

10. dubna 2012 v 12:43 | AvalonPrincess

Osprchovala sa a potom zmätene postávala pred šatníkom. Nikdy by si to nepriznala no chcela na Michaela zapôsobiť. Po dlhom rozmýšľaní, si nakoniec obliekla rifľové šortky a tričko na ramienka. Po dlhom čase strávenom v rifliach a veľkých mikinách, ktoré nosila aby nepútala pozornosť, to bola dosť vážna zmena.
Aj keď sa zaoberala takými banalitami ako je oblečenie, z hlavy stále nemohla dostať ten sen. Ťažil ju, z časti kvôli tomu že v ňom zomrel Dak a z časti preto lebo ktosi (napadlo ju že to mohla byť ona ale to si nedokázala pripustiť) chcel vo vraždení pokračovať.
Ten druhý vlk, ktorého videla v sne, bol Gray. Jej Gray. Bolela by ju strata Daka, no ak by sa niečo stalo Grayovi, asi by to neprežila. Sadla si na svoje mäkké kreslo a spomínala na to ako prvý krát stretla Graya.



Vtedy bolo leto a ona mala šesť rokov. Mala oslavu narodenín kde bolo mnoho deciek. Nudili sa a tak niekto navrhol aby si zahrali schovávačku. Všetci súhlasili a rozutekali sa po okolí.
Malá Sierra odbehla do lesa a utekala čo najďalej od domu.
Onedlho bola dosť ďaleko, no nezastavovala. Pozrela sa dozadu, či ju niekto nesleduje a tak sa nepozerala kam beží. Potkla sa o široký konár ležiaci na zemi a spadla. Odrela si pri tom lakeť a hánky. Prezrela si ranky a rukávom zotrela krv.
Vstala, oprášila sa a poobzerala sa okolo seba. Netušila odkiaľ prišla, les jej pripadal hrozne jednotvárny.
Vybrala sa preto jedným smerom, dúfajúc že sa dostane naspäť domov. Pomaly ju chytala panika, no vypätím všetkých síl kráčala ďalej, až sa dostala na otvorený priestor.
K jazeru.
Sadla si na zem a chystala sa opláchnuť si oškreté miesta vo vode, keď v tom začula praskot vetvičiek. Otočila sa a uvidela, že z lesa k nej pomaly kráča vlk, sivý vlk s nebesky modrými očami. Kráčal pomaly, akoby jej nechával možnosť utiecť.
Vedela že by sa ho mala báť, no bol jej zvláštne povedomý. Nedokázala sa ho báť. Jej telo aj duša ho poznali, len jej myseľ si nechcela spomenúť.
Načiahla k nemu ruku a on prišiel až úplne k nej. Dovolil jej dotknúť sa ho a pohladiť ho po hlave. Potom jej oblízal hánky a lakeť. Sierra sa prekvapene pozrela na oškreté miesta ktoré sa jej začali hojiť. Potom pozrela na vlka a usmiala sa.
"Si šedý, budem ťa volať Gray," oznámila mu a Gray spokojne zavrčal.

Zo spomienok ju vytrhol jej zvoniaci mobil. Zdvihla ho a začula Annin hlas.
"Sierra? Dievča, nechceš ísť so mnou do školy?" Spýtala sa rozospato a Sierra usúdila že Anne práve vstala.
"Chcela si tým povedať či ťa neodveziem do školy, však?" spýtala sa uštipačne Sierra, no bola šťastná že An je v poriadku a tak to nijako ďalej nekomentovala.
"Áno. Presne to. Tak čo- zoberieš ma?" zazívala Anne.
"Jasné ty lenivec. Prídem pre teba," zasmiala sa Sierra a zložila. Potom zbehla dolu schodmi a vtrhla do kuchyne. Nikto nebol doma a teraz jej to vyhovovalo. Bola v pokušení odbehnúť do lesa a uistiť sa že ten sen bol len výplodom jej unavenej mysle. No nemohla pretože potom by istotne neprišla na čas do školy. Sľúbila si že tam pôjde poobede a to jej stačilo.
Hodila do seba dve hrianky, obula si čierne baleríny, schmatla školskú tašku a vybehla z domu. Nastúpila do svojho auta a naštartovala. Zastavila pre Anniným domom a prezvonila ju.
Anne o chvíľu vybehla z domu s rozviatymi vlasmi, tiež v šortkách.
Naskočila do auta a usmiala sa na Sierru. "Ahoj."
"Ahoj. Už si v pohode?" Spýtala sa Sierra. Nevedela či môže spomenúť to že vie o tom že Anne chceli otráviť.
" Áno. Už som úplne v poriadku." Usmiala sa An.
"An, matka mi povedala čo bolo skutočne vo veci," povedala zahanbene Sierra a pohľad upierala na cestu. Naštartovala a pomaly sa viezli ku škole.
Sierra hodila rýchli pohľad na Anne a uľavilo sa jej keď zazrela chápavý pohľad.
" Nevieš kto ti to mohol chcieť urobiť?" spýtala sa a dávala pozor aby do niekoho nenarazila.
"Nie," odvetila Anne až príliš rýchlo a Sierra na jej tvári uvidela na okamih zvláštny výraz. Akoby Anne presne vedela kto to bol.
No očividne jej to nemohla povedať a tak to Sierra nechala tak.
"Čo nové v škole?" spýtala sa Anne a na tvári sa jej znovu objavil úsmev.
"Neuveríš aký super-úžasný chalan sa tam objavil."

Keď prišli do školy, zamierili si ku skrinkám vybrať potrebné učebné pomôcky. Sierra sa stále zaoberala tým snom a mala pocit, že ak sa s tým niekomu nezverí, exploduje jej hlava. Preto odtiahla Anne do šatní kde nikto nebol, takže jej mohla všetko povedať.
Vyrozprávala jej všetko zo svojho sna a na Anninej tvári zazrela výraz akoby to všetko vedela a chápala to. Niekoho by to možno naštvalo no Sierra bola iba zmätená. Ničomu nerozumela.
"A nakoniec som sa otočila, teda ten kto to bol, sa otočil a zazrela som-"
Anne ju prerušila. "Graya."
Sierra na ňu nechápavo pozrela. Ako je možné že to Anne vie?
Sierra jej síce rozprávala o vlkoch no Anne sa s nimi nikdy nestretla. Na Anninej tvári sa zračil previnilý výraz, akoby sa preriekla. No vtom zazvonilo a ony museli utekať na hodinu dejepisu.
Keď vošli do triedy s úľavou zistili že učiteľ tam ešte nie je. Teda, nevadilo by im ani keby tam bol.
Andrew Wilson, alebo Andy (ako im prikázal že ho majú volať), si málokedy všimol že niekto ide neskoro. A keď si aj všimol- netrápilo ho to. Aj teraz vošiel do triedy dobrých pätnásť minút po zvonení.
"Dobré ráno žiaci!" povedal keď vošiel do triedy a zazíval.
Andy bol mladý, mohol mať tak dvadsaťpäť rokov a vyučoval ešte len rok. Samozrejme u žiakov si hneď zaslúžil miesto najobľúbenejšieho učiteľa. Andy mal strapaté blonďavé vlasy, ktoré mu odstávali na všetky strany, akoby práve vstal z postele, čo bolo viac ako pravdepodobné. Sivé oči mu pátravo behali po triede až sa nakoniec zastavili na Sierre.
"Prepáčte, decká, že meškám. Toto skoré vstávanie do školy ma ničí. A to som profák!" zasmial sa Andy a od žiakov sa ozvalo: "Pohode" alebo "Nevadí".
Andy si sadol za katedru a pozrel do triednej knihy. Chvíľu čosi kontroloval a potom pozrel na žiakov.
"Anne? Dal som vám domácu úlohu?" spýtal sa.
Žiaci sa uškrnuli, pretože tá otázka bola asi tak nezmyselná, akoby sa niekto spýtal malého chutného zajačika či má vražedne tesáky.
Andy im totiž ešte nikdy nedal domácu úlohu.
"Nie Andy," odvetila Anne a omotala si pramienok vlasov okolo prsta. Očividne s ním flirtovala. Sierra dusila smiech a maskovala to kašľom. Anne na ňu hodila vražedný pohľad.
Andy hodil triednu knihu na stôl a odkašlal si. Pohľady všetkých žiakov sa upreli na neho.
"Vidím že sme s učivom popredu takže máte voľnú hodinu! Hlavne buďte ticho a neotvárajte okná. Potrebujem sa sústrediť, idem vymýšľať čísla na športku a nepotrebujem aby nejaký idiot vypadol z okna!"
Decká sa hneď utíšili, pretože voľnú hodinu nemávali každý deň a nechceli aby si to Andy rozmyslel.

Po dejepise mali chémiu, biológiu, matiku a angličtinu na ktorých Sierra takmer neustále driemala. Keď sa konečne skončilo to mučenie zvané vyučovanie, aj s An zamierili na obed. Cestou však Sierre zastali cestu nejaký chalani. Jedného z nich poznala, bol to Adam, Lydiin bývalí s ktorým sa rozišla no on sa snažil získať ju naspäť.
Chalani sa uškŕňali a upierali na Sierru nechutné pohľady. Adam vykročil vpred. "Dnes si sa nejako vyfintila ty malá suka! Nechceš si to so mnou rozdať na hajzloch? Myslím že takýchto ponúk nemáš veľa takže by si to mala prijať!"
Sierra úplne stratila kontrolu. Zrak sa jej zahmlil a v hlave jej hučalo zúrivé búchanie jej vlastného srdca. Znovu pocítila tú moc, silu ktorú si zakázala používať.
"Ohyzd! Debilný ohyzd!" začula, akoby z diaľky, Annin hlas vrieskajúci na Adama. Sierra chcela Adamovi zotrieť ten hlúpy úškrn z tváre, najlepšie nejakou tyčou. No skôr než stihla hocičo urobiť, odniekiaľ sa zjavil Michael ktorý očividne všetko počul. Pristúpil k Adamovi a predviedol ukážkový pravý hák. Adam sa sklátil na zem a na oku sa mu urobil rozkošný monokel.
"Ak ťa uvidím ešte raz v blízkosti tohto dievčaťa, budeš prosiť mamku aby ti zaplatila nové zuby," pohrozil Michael Adamovi, ktorý mal čo robiť aby sa na zemi od hanby nerozplakal.
"A teraz sa ospravedlň!" prikázal Adamovi.
"Prepáč." Povedal Adam ticho a aj s ostatnými chalanmi zdrhol.
Michael mal na tvári pokojný výraz, no len čo mu Sierra pozrela do očí, pochopila, že to je len maska. V jeho očiach zazrela ľadové plamene, ktoré sa zabodávali do Adamovho, unikajúceho chrbta. Sierra chytila Michaela za ruku, aby ho upokojila. Michael sa pozrel na ich spojené ruky a oheň v očiach mu vyhasol. Sierra sa usmiala."Ďakujem ti. Ale nemusel si ho udrieť tak silno."
"Mal som silnejšie." Usmial sa Michael a na lícach sa mu objavili jamky. Sierra pohľadom naznačila Anne aby išli konečne na obed. Anne s nedôverou pozerala na ich držiace sa ruky.
"Ideš s nami na obed?" Spýtala sa Sierra Michaela.
Prikývol. "Prečo nie?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anne Anne | Web | 10. dubna 2012 v 15:50 | Reagovat

:-D  :-D Adam si to zaslúžil, len čo je pravda :D
Hm, mať tak niekoho ako Michael ^^
To s tým vlkom mi stále vŕta hlavou :-?
A ako vedela Anne že myslela Graya?
Dúfam, že nám to čoskoro objasníš ;D
Teším sa na ďalšiu kapitolu :-D

2 Caroline Paranoya Caroline Paranoya | Web | 10. dubna 2012 v 15:54 | Reagovat

Všetko sa objasné Dear.. :D síce až neskôr ale objasní :) Ale nikto nieje taký ako zatiaľ vyzerá :) Dúfam že potom nebudeš sklamaná :P

3 Avalon Princess Avalon Princess | Web | 10. dubna 2012 v 15:56 | Reagovat

prepáč.. :D :D To som napísala z druhého profilu :P

4 Anne Anne | Web | 10. dubna 2012 v 16:02 | Reagovat

[2]: úú :-D teším sa ^^

5 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 10. dubna 2012 v 17:44 | Reagovat

ou jééé ;-)  :-D mohla být větší bitka, ale i tak :D supéér! :-) těším se na další, hlavně bys mohla vysvětlit vlčky! ;-)

6 Amala Amala | Web | 13. dubna 2012 v 17:07 | Reagovat

Prečítala som si to celé, je to zaujímavé. Síce mám pocit, že dej plynie až moc rýchlo a ta reakcia Adama mi prišla.. zvláštna? Každý, i blbec ma rozum aby niekomu takto nenadával v škole. I keď typy su rôzne však? Potom i tak reakcia Michaela, a chytenie za ruky. Prišlo mi to neuveriteľne prudké ale to je štýlom. :D
Musím pochváliť niektoré slová i vtipné hlášky. Hlavne tá s tyčou a zubami ma obzvlášť pobavila. Potom i to, že si nejako už v druhej, či tretej kapitole začala dobre používať priamu reč.

Teším sa na ďalšiu kapitolu (:

7 colleen colleen | Web | 13. dubna 2012 v 19:23 | Reagovat

Zatím to vypadá zajímavě, jsem zvědavá na pokračování :-)
Jen malou připomínku -  věta přímo navazující na přímou řeč se píše s malým písmenem. Ale to jsou drobnosti, které tréninkem vymizí :-)
Jen piš piš, jsem zvědavá ;-)

8 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 4. května 2012 v 9:22 | Reagovat

kdy bude další kapča?? :DD už se nemůžu dočkati! ;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess