Kapitola 4. "Sen"

7. dubna 2012 v 18:28 | AvalonPrincess

Keď prišla domov kolená sa jej ešte stále chveli. Nevedela prečo no cítila ten pocit- akoby Michaela poznala už dlhú dobu. A jej telo prahlo po jeho blízkosti. Nevedela si vysvetliť tieto pocity a musela si neustále pripomínať že ho ani nepozná. Veď ho stretla len dnes, nemala ho odkiaľ poznať. No aj tak na neho nedokázala prestať myslieť. Keď vošla do domu prekvapene zistila že jej matka je už doma. To sa nestávalo často pretože v nemocnici mali často pohotovosť pre naliehavé prípady. Bola v kuchyni a robila si kávu.
"Koľko ešte bude mať Anika dovolenku?" Spýtala sa June otrávene keď si nasýpala kávu do šálky.
Anika bola ich domáca, starala sa o varenie, upratovanie, pranie, účty, proste všetko potrebné a v konečnom dôsledku aj o varenie kávy. Ale už týždeň mala dovolenku kvôli nejakej hospitalizácii.
"Ale mami, veď sa má vrátiť už pozajtra," povedala Sierra keď vošla do kuchyne. Použila trpezlivý tón hlasu pretože matka nebola zvyknutá pripravovať si kávu úplne sama a Sierra ju nechcela rozčúliť.
Keď June začula dcérin hlas na tvári sa jej objavil zriedkavý úsmev.
"Ahoj zlatko. Čo nové v škole?" Spýtala sa Sierry a dala variť vodu.
Sierra sa neisto usmiala a sadla si za dlhý sklenený stôl. "Ako obvykle. Len Anne je chorá takže som sa nudila... A-" zamyslela sa čo všetko môže matke povedať. O tom čo jej robili spolužiaci jej nemohla povedať pretože June by hneď vyrazila do školy a prikázala riaditeľke nech zavolá políciu aby zatkla celý ročník a to Sierra nepotrebovala. No pomyslela si že by matke mohla povedať o Michaelovi. June totiž milovala klebety.
"A je tu jeden nový chalan ktorý sa mi páči. Je pekný, milý," povedala matke a v hlave si premietala svoje dnešné stretnutie s Michaelom. Musel byť v škole nový pretože si nespomínala že by ho tam niekedy videla a bola si istá že jeho tvár by si pamätala. A predsa... Ten zvláštny pocit jej hovoril že ho pozná, že ho pozná veľmi dobre. No hneď ako sa snažila chytiť ten pocit a nejako ho preskúmať ušiel jej a ona ho už nedokázala zachytiť.
"Takže mojej malej Sierre sa páči nejaký chlapec?" spýtala sa June a vyrušila ju zo zamyslenia.
Sierra sa trochu začervenala a začala si nadávať za to že vôbec niečo spomenula. Aby sa vyhla matkinmu výsluchu radšej vstala od stola, zaliala jej kávu a vyhovorila sa na kopu domácich úloh. Vošla do svojej izby na prvom poschodí a uvedomila si že vlastne matke ani neklamala keď jej povedala že má veľa úloh. Radšej sa do nich pustila. Strčila si do uší slúchadlá, nastavila hlasitosť na maximum a pustila sa do matematiky.



Keď bola s úlohami hotová, bol už večer a slnko pomaly zapadalo. Mala v pláne ísť za vlkmi, no bolo neskoro a tak to presunula na zajtra. Bola hladná a tak zbehla dolu schodmi a zamierila do kuchyne. Tam našla matku jesť nejaký nízkotučný jogurt a prezerať si časopis. Sierra si z chladničky vybrala šalát a sadla si oproti matke.
"Ako to, že nie si v nemocnici?" spýtala sa, no potom pocítila výčitky za to, že sa to spýtala tak drsne. No June si očividne neuvedomila nič okrem otázky, takže jej nič nehrozilo.
"Málo práce. Nič sa nedeje a tak nás poslali domov. Je úžasné mať chvíľku pokoj."
Sierra žula kúsok šalátu, keď ju v tom niečo napadlo. Veď jej matka robila v nemocnici, musela vedieť o tom, čo je s Anne.
"Mami? Nevieš niečo o Anninom stave?" Spýtala sa akoby ju to len teraz napadlo.
Pozorne sledovala matkinu tvár a tak si všimla zvláštny výraz, ktorý ňou prebehol. Niečo medzi strachom a opatrnosťou.
"Anne je už v úplnom poriadku, zajtra príde do školy," Oznámila June akoby nič a vyhýbala sa pohľadu na dcéru.
"A čo jej vlastne bolo?" spýtala sa Sierra podozrievavo, pretože v tom tušila viac ako len obyčajnú chorobu.
June vyzerala, akoby ju niečo trápilo a nemohla povedať čo, no potom sa rýchlo pozrela na Sierru a dcéra v matkinom výraze uvidela, že sa rozhodla povedať jej, čo bolo vo veci.
"Toto by som nemala nikomu povedať a preto to nesmieš vôbec nikomu prezradiť. Z testov obsahu Anninho žalúdku zistili že Anne sa niekto pokúšal otráviť. Preto mala horúčku a bolo jej zle. Usúdili sme, že to nebolo náhodné požitie jedu, na to bol jeho obsah príliš vysoký. Anne mohla aj zomrieť, no vypumpovali jej žalúdok a dali nejaké lieky, takže sa o ňu nemusíš obávať." Dodala June povzbudzujúco keď uvidela Sierrinu zdesenú tvár.
"Kto by mohol spraviť niečo tak hrozné? Otráviť človeka?" Spýtala sa Sierra a do očí sa jej tlačili slzy pri pomyslení, že jej najlepšia, jediná kamarátka by tu už nemusela byť. June ju chytila za ruku.
"To netuším zlatko. No neboj sa. Anne je už v poriadku. Len si dávaj pozor, dobre?"

Keď si Sierra ľahla spať, cítila sa hrozne unavená a hneď čo zatvorila oči, ponorila sa do temného sna.

Kráčam cez tmavé nočné mesto a občas prejdem okolo nejakého náhliaceho sa človeka. Smerujem však k okraju mesta, tam kde sa končia domy a začínajú stromy. Hlavou mi prebehne myšlienka... Zasa odznova. Po koľký krát? Odpoveď na túto otázku nedokážem nájsť. Viem len že mnoho krát, nepočítam to. Keď konečne vojdem pod ochranné konáre stromov trochu sa uvoľním.
Asi to nie je správne, ale potrebujem sa uistiť. Kráčam zvláštne živým lesom plným dravcov, zabijakov. Presne to isté sa za ten dlhý čas stalo aj zo mňa. Lenže súčasťou toho všetkého bolo aj to, že mi to už vôbec neprekážalo. Hľadám to miesto a predieram sa hustým lesom. Konečne to nájdem, jazero. Vykročím k nemu a keď som pri jeho brehu pokračujem ďalej, cez vodu. Keď mi už hladina vody siaha po kolená zastanem a zohnem sa. Rukami šmátram po dne a hľadám niečo, čo je tam odložené už necelých sedemnásť rokov. Pocítim na dlani ostrú bolesť a zovriem v pästi predmet, ktorý tú bolesť spôsobil. Zarežie sa mi ešte hlbšie do dlane, no ja si to nevšímam. Vyberiem ruku z vody a uvidím že zvieram ostrie dýky, vykladanej rubínmi. No rubíny neboli jediná červená vec na dýke. Celé jej ostrie bolo od krvi, nie od tej mojej, ktorá sa mi rinie po ruke, je od krvi, ktorá sa na dýke usadzuje vždy raz za sedemnásť rokov. Vtedy keď je z dýky vraždiaci nástroj. Vždy ma udivovalo ako je možné, že tá krv sa z dýky nezmyje, ale usadí sa tam naveky. Zotriem z dýky moju krv a pozriem na svoju porezanú ruku. Rana je hlboká, no pomaly sa zatvára a hojí. Z myšlienok ma vytrhne zašuchotanie v neďalekom kroví a ja sa otočím tým smerom. Z krovia na mňa hladia dve vlčie oči. Bol to starý vlk, časť srsti už mal šedivú. Keď ma uvidí zavrčí a chystá sa na mňa vrhnúť. Zasmejem sa a vtrhnem do vlkovej hlavy. Zvieracia myseľ je oproti ľudskej zaostalá, no táto konkrétna myseľ mi dala všetko potrebné. Spomienky. Vyjdi z toho krovia, prikážem mu v mysli a vlk ma poslúchne.

Sierra si v tom uvedomila čo je to za vlka. Bol to Dak. Nestihne o tom ani popremýšľať a udalosti pokračujú.

Vlk príde až ku mne a ja sa pozriem na dýku. Nie, tá je určená niekomu inému. A tento vlk vyzerá, akoby ho dorazila aj slabá rana. Zaženiem sa na neho a zasiahnem ho do čeľusti. Vlk odletí asi dva metre a bezvládne leží na zemi. Bez pohybu, bez života.
Uškrniem sa a môj zrak znovu pritiahne to krovie. Znova odtiaľ cítim pohyb a vedomie, ktoré mi je povedomé. Vedomie ktoré poznám už veľmi dlho. Z krovia na mňa pozerajú ďalšie vlčie oči. Modrej farby, nahnevané no aj plné zvláštnej ľútosti. Pocítim túžbu vypichnúť tieto oči a ublížiť ich nositeľovi tak že by prosil o rýchlu smrť, no ešte nenadišiel čas.
Onedlho, poviem si a hodím na vlka žiarivý úsmev. Potom s dýkou v ruke odkráčam.

Sierra sa prebudila spotená a vystrašená. Bol to len sen, len sen, snažila sa upokojiť, no intuícia jej hovorila že to nemá brať na ľahkú váhu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 7. dubna 2012 v 19:16 | Reagovat

wow.... čím dál zaujímavější!! :-) a ten sen mě dorazil :D prosíím piš rychle - a já vím, že ty to umíš ;-)

2 Anne Anne | Web | 8. dubna 2012 v 10:38 | Reagovat

Super ^^
Je to zaujímavé a ten sen... Čo to k sakru malo znamenať? xD
Zaujímalo by ma, kto chcel Anne otráviť (vzhľadom na to, že nesie moje meno si to kruto odnesie xD)  a aj to, prečo v tom sne Sierra zabila Daka -_-
Teším sa na ďalšiu a pridávam k Rosie:  ďalší ^^ plís (puppyface) :-D
*tleská*

3 Jane x) Jane x) | E-mail | Web | 26. prosince 2012 v 10:59 | Reagovat

Ten sen!! Úplně úžasný příběh ;) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess