Kapitola 2. "Tancovať s Vlkmi"

28. března 2012 v 13:34 | AvalonPrincess

Sierra sa zobudila skoro, ešte pred tým ako zazvonil jej fialový budík, čo bola pre ňu veľmi zriedkavá vec. No vôbec nebola unavená. Rýchlo vyskočila z postele s celkom fajn náladou. Tá ju však hneď prešla pretože si spomenula že ju čaká ďalší školský deň, čiže deň strávený osamote s nepriateľom. Annina mama jej totiž včera povedala že dnes vezie Anne do nemocnice, do susedného mesta, na nejaké vyšetrenia. Sierra sa o svoju kamošku bála a najradšej by išla s ňou no nemohla len tak vymeškať školu. A tak sa, aj keď s nechuťou, prichystala do školy. Hodila do seba nejaké raňajky a opustila prázdny dom. Jej rodičia už boli aspoň dobré dve hodiny v práci takže ráno vstávala sama. Zamierila do garáže a naštartovala svoj červený kabriolet. Jej rodičia boli taký tí snobský bohatý ľudia čo si postavia dom pri vinici a potom pestujú hrozno a vyrábajú víno a predávajú ho (samozrejme že polovica výrobku je na osobné účely). Sierrin otec, Charles bol úspešný právnik ktorý si za svoje ( občas aj nelegálne) kšefty pýtal gigantické sumy a jeho taktiež prachatý klienti mu ich s radosťou zaplatili. Sierrina matka, June bola chirurgička a často odchádzala do práce v neskorých alebo skorých hodinách, hovorila- Nešťastie nikdy nespí, a ja musím byť tam kde ma potrebujú. Sierra už bola zvyknutá že je doma často sama. Nerobilo jej to problém. Kabriolet dostala k šestnástim narodeninám, a rodičia jej nejako vybavili skorší vodičák. Odviezla sa do školy a so zvesenými plecami zamierila do triedy kde mali mať prvú hodinu.
Prežila všetky hodiny aj keď občas už mala na mále. Spokojná, že sa ani raz nedala a nerozčúlila zamierila do jedálne. S jedlom si sadla k opustenému stolu v rohu miestnosti. Vôbec netúžila dávať sa s niekým do rozhovoru alebo čosi podobné. Chcela už zmiznúť z tejto prekliatej budovy a už sa nikdy nevrátiť. Zjedla obed a opustila budovu školy.


Po ceste domov rozmýšľala čo sa vlastne dnes stalo. Celý školský deň prebehol rýchlo, ako sen, takmer ani nič nevnímala. Lydia ju zasa ohovárala, dosť nahlas, ale Sierre sa zdalo že ju ani veľa deciek nepočúvalo. Pár chalanov zasa malo poznámky... A to je všetko. Žiadne väčšie zlo. Vošla do prázdneho domu a doľahla na ňu opustenosť. Pre tie prázdne chodby a izby... Teraz potrebovala cítiť spoločnosť. Zobrala mobil a vyťukala Annino číslo. Po pár zazvoneniach jej to kamarátka zdvihla.
"Prosím..." Ozvala sa Anne unaveným hlasom. Sierra spoznala že niečo nie je v poriadku no pomyslela si že jej si to asi len namýšľa.
"Ann, už ste doma?" Spýtala sa namiesto toho. Potlačila obavy a aj svoj terajší smútok pretože to bolo druhoradé.
Anne zakašlala. " Nie, povedali že si ma tu nechajú týždeň na pozorovaní."
Teraz však už nemohla pochybovať, niečo nebolo v poriadku. "Čo sa deje Ann? Je to vážne?" Spýtala sa Sierra kamarátky.
Anne znova zakašlala. "Nie nič to nie je. Len povedali že potrebujú spraviť nejaké testy."
Síce Anne hovorila že je to v pohode nehovorila to príliš presvedčivým tónom a Sierra si vedela predstaviť výraz jej tváre. Niečo pred ňou skrývala.
"Počuj musím končiť. Zháňajú ma doktori. Ešte zavolám, maj sa zatiaľ a nakop za mňa Lydiu." Zasmiala sa chrapľavo Anne. Sierra sa zasmiala tiež no stále cítila obavy o Anne. "Jasné.. Ahoj."
Anne zložila.


Sierra premýšľala nad tým čo môže byť s Anne. Už viac nevydržala v dome pretože sa jej zdalo akoby sa na ňu rúcali steny a tak vyšla von. Konečne našla riešenie. Pôjde za tými ktorý sú tu pre ňu vždy. Vbehla do lesa za domom a hľadala to miesto. Predierala sa pomedzi husto rastúce stromy ktorých konáre jej škrabali holú kožu na rukách. Prešla asi dva kilometre kým našla miesto kam mierila. Neboleli ju nohy, na túto trasu už bola zvyknutá pretože jej kroky smerovali na toto miesto často. Prešla cez poslednú stromy a ocitla sa v otvorenom priestranstve, na brehu veľkého jazera. Voda v ňom bola čistá. Ligotala sa a mala bledomodrú farbu. Sierra si sadla na zem a pozerala sa na stromy na druhej strane brehu. Odtiaľ väčšinou prichádzali. Akoby vždy zacítili to že ich potrebuje a tak sa zrazu objavili. A aj teraz sa tak stalo. Stačila chvíľa a Sierra zazrela na druhom brehu mihnúť sa čierny kožuch. A šedý. A ďalší. Onedlho už pozorovala ako sa k nej rútia štyria vlci. Iný človek na jej mieste by už určite zutekal no ona na nich čakala. Boli to priatelia. Keď pribehli k nej natiahla k vlkom ruku a oni jej ju oňuchali. Bolo to niečo ako pozdrav- Medzi vlkmi a človekom. Sierra sa najprv pozrela na bielu vlčicu ktorá stála najbližšie. "Evie... Už som ťa dlho nevidela." Uškrnula sa a pohladila ju po jemnej srsti. Evie bola mladá, mala len rok no bola silná a priebojná. Siarra ju poznala od kedy bola Evie malé vĺča.
Potom sa pozrela na ďalšieho vlka. Bol celý čierny až na žlté oči ktoré sa upierali na ňu. Tmavú srsť mal na niektorých miestach odranú alebo dotrhanú. " Reht... Zasa si sa bil?" Spýtala sa ho s úškrnom. Reth bol vodca svorky a najčastejšie súperil s inými vlkmi. Pohladila ho po ňufáku a Reht spokojne zavrčal. To asi znamenalo súhlas. Očami prešla na ďalšieho vlka. Kedysi bol hnedej farby no bol už starý a jeho srsť pomaly šedivela. Ale aj tak bol stále plný energie. "Dak." Usmiala sa na neho. Dak sa jej usadil pri nohách a zaspal. Samozrejme, potreboval aj odpočinok. Pozrela na posledného vlka. "Gray..." zašepkala. Gray bol sivý vlk s ktorým prakticky vyrastala. Spoznala ho ešte keď bola malá, a to on k nej priviedol ostatných vlkov. Vystrela ruku a on jej na ňu priložil ťažkú labu, čo bolo niečo ako tľapnutie. Už ho dlho nevidela a chýbal jej. Usmiala sa na svojich vlkov, priateľov.
A tak tam sedela, ľudské dievča chránené vlkmi.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 28. března 2012 v 14:21 | Reagovat

hezoučkej díl ;D fakt se mi moc líbí :-) jen tak dál!! :D

2 Anne Anne | Web | 29. března 2012 v 7:25 | Reagovat

Pekná kapitola ^^
Mať kamarátov vlkov... :D to by bolo super.
Tí aspoň niesu tak falošní ako tí moji "praví" kamoši... :/
Teším sa na ďalšiu kapitolu :)) dúfam, že bude čo najskôr ;D Good luck v škole :D

3 Faint Faint | Web | 5. dubna 2012 v 18:35 | Reagovat

krásne hlavne to s vlkmi ;)

4 Jane x) Jane x) | E-mail | Web | 26. prosince 2012 v 10:41 | Reagovat

Jéé to je pěkný :) Kdo by nebral mít za kamarády vlky?? Já bych to brala okamžitě. Ráda bych si za nimi zašla do lesa a mohla na ně mluvit. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za návštevu. Budem rada, keď sa sem a hlavne radi, znova vrátite :)
Avalon Princess